Platónova teória výchovy a učenia

Prvotným cieľom pri výchove detí je formovanie ich charakterových vlastností, až potom nasledujú rozumové schopnosti. Dôležité je rozvíjanie telesných i duševných schránok detí. Veľký dôraz kládol na pohyb detí, rozvíjanie aktivít a opovrhoval rozmaznávaniu detí.
Platón veril, že ak sa človeku dostane správnej výchovy, stane sa z neho krotký a zbožný človek. Avšak v prípade nedostatočnej alebo zanedbanej výchovy, môže sa z neho stať krutý a nevľúdny človek.

 
Platónov dualizmus
Platón ideálny štát vnímal cez svet vnímaný zmyslami a ideami, pričom zmyslovo vnímaný svet videl ako nedokonalé bytie, svet, v ktorom dnes žijeme. Platón práve bytie hľadal vo svete večných a nemenných vecí, tento svet nazval svetom ideí. Platón svet ideí popisuje na  základe nesmrteľnej duše, ktorá je v kontakte s ideovým svetom. Duša človeka podľa Platóna sa dostáva do tela človeka pri jeho narodení a po smrti človeka sa vracia do sveta ideí, Dnešný svet pozná toto Platónove poznanie ako dualizmus.

 
Platónov ideálny štát
Dnešný moderný svet sa k niekdajšej Platónovej forme vzdelávania stáva skepticky, pritom ak sa lepšie zamyslíme, niečo pravdy na tom bude. Je síce pravda, že Platónove ideály sú veľmi vzdialené od dnešnej modernej demokracie, avšak je pravda aj to, že štát predsa budujú ľudia a veľký dôraz by sa mal klásť práve na vzdelávanie detí a na ich vedenie k dobru od útleho detstva, nakoľko práve oni predstavujú našu budúcnosť. Napriek tomu je nutné si uvedomiť, že ideálny štát s ideálnymi občanmi neexistuje.

 
Platón veril, že spravodlivosť predstavuje harmóniu medzi jednotlivými spoločnosťami. Jeho chápanie ideálneho štátu sa zakladá na chápaní dobra. Podľa neho spoznať dobro, znamená aj stať sa dobrým. Dobrým človekom. Dobrým vládcom. V ideálnom štáte. Jeho dôvera v dobro bola taká silná, že sa domnieval, že človek koná zlo nie zo zlého úmyslu, ale z nevedomosti. Jeho predpoklady na zriadenie ideálneho štátu sú úplným opakom dnešnej modernej demokracie.